Čepčenie nevesty

Ako dieťa bolo pre mňa sviatkom, keď moja mama otvorila bielu skriňu, ktorú otvárala iba raz do roka ... vždy v lete a vždy cez prázdniny ... možno práve preto mám tie spomienky tak rada. V tej skrini boli staré, nepotrebné veci, teda, aby som bola konkrétna, staré oblečenie, klobúky a kabelky, ktoré ako každé dievča od istého veku milujete ... či už len sa v nich prehrabávať, skúšať (ak mama nevidí :-D) a občas aj žobroniť, aby mi tú nejakú vecičku požičala. V čase môjho detstva sa veľa nevyhadzovalo, práve naopak, odkladalo sa, veď možno sa to raz bude hodiť. Čo ma v tej bielej skrini vždy fascinovalo, boli 2 veľmi staré kožuchy, skutočné huňaté kožuchy s krásnymi ľudovými výšivkami, krásne zdobené prucleky, čipkované rukávce a krajkové nákrčníky. S tými som sa však hrať nemohla ... mama ich starostlivo prezrela, vyvetrala, následne ošetrila tabletami proti moliam a uložila do hodvábneho papiera. Vedela som, že to bude niečo vzácne. Dodnes ku krojom vzhliadam s obdivom. Preto som sa potešila, keď ma dievčence z Čepčenie nevesty oslovili, aby som im nafotila kroje, ktoré požičiavajú nevestičkám a ženíchom na čepčenie. Tie z Vás, ktoré práve o takomto čepčení, či už tradičnom alebo modernom, počas svojej svadby snívate, neváhajte tieto krásne a šikovné žienky kontaktovať. Ja ako svadobný fotograf môžem toto rozhodnutie iba odobriť. Je to krásna, veľmi pocitová záležitosť, pri ktorej aj tým najpragmatickejším z nás ujde nejaká tá slzička ...